Nezařazené

Zlaté časy nevinnosti

Moja mamička veľmi rada spomína na svoje detstvo, hlavne na svoju babičku, ktorá je v podstate vychovala. Mamka s ockom museli chodiť do práce, pretože ich bolo dokopy sedem detí a museli sa veľa oháňať, aby ich uživili. Nebolo teda nič divné, že po sebe dedili oblečenie alebo aj topánky. Na nové jednoducho nemali peniaze. Babička to so svojimi vnúčatami naozaj vedela, rozprávala im rozprávky a príbehy zo života, spoločne varili, upratovali dom a kŕmili aj zvieratá, ktoré chovali a pracovali aj na záhrade, aby si niečo málo vypestovali k jedlu.

Partia kamarátov

Neskôr už tie väčšie zamestnala škôlka, ktorá tu bola na dedine dokopy aj s prvým stupňom základnej školy, kde boli jednotlivé triedy spojené. Učitelia to nemali práve jednoduché zvládnuť taký dav detí, ale čoskoro sa naučili, ako si s nimi poradiť. Vo vtedajších dobách bol učiteľ niekto a všetci si ho na dedinu vážili skoro ako lekára. Malé deti sa hrali často vonku alebo s nimi chodili na prechádzku a tie väčšie sedeli v triede a poctivo sa učili napríklad písať a počítať.

Zlaté časy nevinnosti
Ohodnoťte příspěvek